Pravoslávna ikona - kánon a štýl

Tento zborník obsahuje najvýznamnejšie diela zasvätené teológii pravoslávnej ikony. Čitateľ nájde v tejto knihe dôležité informácie, ktoré súvisia s prácou a majstrovstvom ikonografa, s jeho lexikou i spôsobom života. Výnimočnosť tejto zbierky úvach o ikonách spočíva v rôznosti pohľadov, ktoré nepochádzajú z pera iba jedného autora.

Kánon pravoslávnej ikony by sa mohol zdať na prvý pohľad velmi prísny, obmädzujúci slobodu ikonografa. Významné osobnosti, ktoré zasvätili svoje životy písaniu ikon, ako napr. mníška Juliana, mnich Gregor Krug, Leonid Uspenskij a iný, nás presvädčia o tom, že práve kánon, ktorý sa v cirkvi po stáročia tvoril, prináša ikonografovi pravú slobodu, ktorá ho vovádza do svetla Pánovho premenenia.

Jednotlivé príspevky týchto významných autorov vytvárajú pred nami mozaiku obrazu o kánone Pravoslávnej ikony. Tento kánon zostáva ako ukrižovaný Kristus často mnohími nepochopený, zatiahnutý závojom. Veríme, že kniha dokáže přiblížiť kánon ikony i dnešnému člověku a pomôže rozšířit naše srdcia tajomstvu Božieho vtelenia.

Aj keď stránky týchto cenných úvah o ikone boli napísané pred mnohými desaťročiami, po prečítaní knihy si človek uvedomí, že podobne ako ikona sama, aj tieto úvahy presahujú svojím odkazom miesto a čas. V tejto krátkej recenzii by som rád poodhalil skrytý rozmer knihy, ktorý postupne vystupuje z riadkov jej vynikajúcich autorov.

To, čo nás dnes s nimi spája, je veľmi podobné zložité obdobie, ktorým prechádzala ruská spoločnosť v 19. storočí, keď stráca Boha a zažíva tvrdý úder komunizmu. Naša postkomunistická doba iba potvrdzuje, že komunizmus nespočíval v niekoľkých jej predstaviteľoch, ale skôr v presvedčení zaistiť blaho ľudu bez Božieho požehnania. V jednotlivých textoch sú cítiť obavy o budúcnosť Ruska, aj o vlastnú identitu. Mnohí z autorov dožili svoje životy v exile. Misia ikony už tak nie je len otvoreným oknom do neba, spájajúca nás s oslávenou cirkvou, ale pomáha nám tu na zemi obzvlášť dnes nezablúdiť, nestratiť smer. Ukazuje nám nie len pravdu o nás samých, ale pomáha nám byť podobnými Tomu, ktorí sa z lásky k nám stal človekom. Je pozorovateľné úsilie autorov zachovať svoju pravovernosť i za hranicami Ruska.

V niektorých pasážach vyjadrujú katolíkom aj protestantom svoje odmietavé postoje. Verím, že dialóg, ktorý od vtedy prešiel dlhú cestu, je dnes zas o kúsok ďalej. Zdá sa, že je to práve ikona, ktorá mosty spája a nerúca, ktorá neohrozene prestupuje dejinami, ako dogma o vtelení Božieho Syna, ktorú všetci kresťania veria a vyznávajú. V posledných desaťročiach nachádza ikona otvorené srdcia v celej západnej spoločnosti. Stáva sa tak trochu módou, ktorá je aj napriek rozdielnym pohľadom sprevádzaná Božou milosťou. Kresťanov spája snaha porozumieť ikone, pochopiť jej misiu v dnešnom svete. Aj keď sa sakrálne umenie na západe vyvíjalo odlišným spôsobom, nemôžeme popierať skutočnosť, že ikona je spoločným dedičstvom veriacich tak Východu, ako aj Západu. Potvrdenie ikony počas siedmeho ekumenického koncilu v Nicej v roku 787, ktorý odsúdil obrazoborectvo, sa uskutočnilo ešte pred bolestným rozdelením cirkvi, teda ešte v spoločnej jednote s katolíckou cirkvou.

V roku 1996 sa konala v Moskve pod záštitou Patriarchu Alexeja II. konferencia s názvom „Problémy súčasnej cirkevnej maľby". Z tejto veľmi podnetnej konferencie vyplynula potreba objasniť a zjednotiť mnohé názory s duchom kánonu Pravoslávnej ikony, ktorý potrebovala pravoslávna cirkev, stojac pred obnovou nespočetného množstva chrámov, znova definovať. Odzneli mnohé podnetné prednášky, názory, ktoré si často protirečili a poukázali tak viac na potrebu otvorenosti, počúvania druhého a pokorného hľadania spôsobu, akým chce ikona prehovoriť dnes. Možno aj niektoré state tejto publikácie nebudú vždy v úplnej zhode. To, čo ich naozaj spája, je láska ku Kristovi - Vtelenému slovu. Podobne kánon pravoslávnej ikony, akoby sa mohlo zdať, nevytvára uniformitu, ani neuzatvára ikonografa do väzenia príkazov bez tvorivosti. Naopak, ukazuje sa že kánon ktorí sa v cirkvi po stáročia tvoril prináša pre ikonopisca tú pravú slobodu, ktorá ho vovádza do svetla Pánovho premenenia. Ikona plní svoju úlohu nie len ako bohoslužobný predmet, ale aj ako kompas, ktorý nám pomáha zorientovať sa v tomto svete.

V úvode som spomenul dramatické obdobie Ruska, v ktorom tieto úvahy o ikonách vznikali. Dnes, keď sa akosi podozrivo rýchlo strácajú rozdiely vo všetkých úrovniach života, keď sa jednotlivé národy vzdávajú svojich kresťanských koreňov, dnes, keď sa niekto v pozadí usiluje vytvoriť z ľudstva jednu dobre ovládateľnú masu, práve dnes potrebujeme vidieť, obrátiť svoju tvár ku tvári Krista, aby sme nezabudli, na koho obraz sme stvorený a koho podobu vo svojich životoch hľadáme. Možno, že úvahy na ikonu sa nikdy nezjednotia, možno že práve toto je jedno z posolstiev samotnej ikony, ktorá nás presahuje. Napriek rôznym pohľadom, tradíciám, rítom dokáže ako jediná spájať ľudí rôznych národov nie v neidentifikovateľnú masu, ale v Boží ľud, v ktorom si každý človek uvedomuje svoju dôstojnosť v Kristovi.

Knihu lze zakoupit i přímo u vydavatele: http://www.ikona.sk/knihy.htm.

Ukázky z knihy:

Archimandrita Rafail Karelin: O jazyku pravoslávnej ikony 1/2
Archimandrita Rafail Karelin: O jazyku pravoslávnej ikony 2/2

Prezentace knihy (pdf)

Související články: 

Pravoslavný kříž
Miroslav Iľko: Ikonostas
Ikonostasy (fotogalerie)
Mnich Gregor (Krug): Ježiš Kristus Starý dňami
Rafail Karelin: O jazyku pravoslávnej ikony 1/2
Rafail Karelin: O jazyku pravoslávnej ikony 2/2
Lukáš Drexler: Pravoslávna ikona - kánon a štýl II. (recenze)
Ivan Bentchev: Ikony anjelov 1/3 - Biblické učenie o anjeloch 
Ivan Bentchev: Ikony anjelov 2/3 - Rané kresťanstvo a apokryfy 
Ivan Bentchev: Ikony anjelov 3/3 - Hierarchia anjelov: od apoštola Pavla po Dionýza Areopagitu