Vzestup a pád moderního ateismu

Autorom tejto cennej knihy z dejín ateizmu je PhDr. Jan Jandourek, PhD. Text člení do 11 kapitol, pričom 10. a 11. kapitola prezentujú a hodnotia súčasnú situáciu.

Na začiatku diela autor zoznamuje čitateľa s výsledkami náboženského vyznania občanov ČR podľa sčítania ľudu z roku 2001. 59% obyvateľstva bolo bez vyznania, čo v európskom rozmere tohto statusu znamená obsadenie druhej priečky ihneď po Estónsku. Eurobarometer z roku 2005 konštatuje najvyšší počet obyvateľov hlásiaci sa k viere v Boha na Malte (95%) a Cypre (90%). Civilné náboženstvo v USA nie je nahradením kresťanstva, ale skôr sumarizujúcim prístupom k spoločne zdieľaným hodnotám a symbolom. V súčasnej dobe musíme počítať s tým, že sekularizácia spúšťa jednak revival, ale aj náboženskú inováciu (s. 8). Oceňujeme autorovu diskusiu (s. 14-19), ktorú nazval Malá filozofická rozcvička. Vychádza z kľúčových pojmov a slovných spojení, s ktorými k ateizmu sa hlásiaci ľudia operujú: Božia existencia z aspektu vedeckých hypotéz alebo intuitívneho poznania, dôveryhodnosť zjavenia, problém tradovania a interpretácie. Na záver kapitoly hovorí, že: „Snaha poznať, ktorá zo strán ateisticko-teistického sporu má pravdu, je komplikovaná tým, že je mnoho podôb náboženstva a mnoho pochopení Boha, a rovnako tak je mnoho podôb ateizmu" (s. 18).

Najrozsiahlejšia zbierka ateistickej literatúry v klasickom jazyku je napísaná v sanskrte. V antickom staroveku bolo popieranie bohov raritným fenoménom. Neúctu k bohom vyjadruje athénsky trestný zákonník slovom asebeia. V Ríme bolo predmetom trestného stíhania odmietanie zúčastnenia sa štátneho kultu a zahŕňalo škálu od nútených prác až po trest smrti. Autor spomína ešte odpovede na otázku existencie a pôsobenia bohov z diel známych antických filozofov a potom sa presúva do obdobia stredoveku. Predstaviteľmi praktického ateizmu boli v 12. storočí goliardi / vaganti, potulní klerici a študenti, a v niektorých článkoch viery aj francúzski lollardi. Panteistické názory sa začali šíriť najmä koncom 13. storočia z radov Bratov a sestier slobodného ducha (s. 27). Analyzuje 5 argumentov, ciest ku konštatácii Božej existencie podľa Akvinského Teologickej sumy a konfrontuje ich s tvrdeniami biológa Richarda Dawkinsa z knihy The God Delusion.

Osvietenci hlásali slobodu myslenia aj vo veciach viery a to vylučujúc pojem herézy. Deizmus si na dve storočia získal veľké zástupy priaznivcov najmä u francúzskej a anglickej inteligencie. V 18. storočí napísal Paul Henri Thiry d'Holbach základný text materializmu, ktorý sa v rôznych modifikáciách opakuje a cituje aj dnes. Tvrdil, že šťastie sa dá hľadať skôr v ateizme, než vo viere vo vyššiu bytosť, pretože táto pochádza z nevedomosti a prináša strach. François Marie Arouet Voltaire bol nielen ateistom, ale aj hlásateľom čistého monoteizmu bez fanatizmu a zastaraných predstáv (s. 36). V otázke islamu a Muhammada zastával ambivalentné názory.

Medzi troch veľkých mužov ateistickej myšlienky počíta autor:

1. Ludwiga Feuerbacha - podľa ktorého je nadprirodzenosť iba eufemizmom pre protiprirodzenosť (s. 41);
2. Karla Marxa - s tvrdením, že je náboženstvo nadstavbou materiálnych pomerov (s. 45);
3. Sigmunda Freuda - s myšlienkou zakorenenosti náboženstva v Oidipovskom komplexe ľudstva (s. 53).

V časti venovanej existencialistickému ateizmu uvádza autor názory Jean-Paula Sartra a Alberta Camusa. Pre oboch predstavovala smrť absolútny koniec (s. 58).

V 9. kapitole sa pojednáva o všeobecných črtách štátneho ateizmu, ale aj jeho konkrétnych formách v Albánsku, Sovietskom zväze, Čínskej ľudovej republike a v Československu. Ateistický kult priniesol nové obsahy pre formy, ktoré boli a sú typické pre náboženské systémy. Predovšetkým ide o pojem svätca, ktorý analyzoval vo svojom diele A. Coleman (1987). Jandourek uvádza zaujímavý prehľad a komparáciu charakteristík svätca a Lenina, ako ho vykresľuje komunistická literatúra (s. 61). V Albánsku od roku 1976 oficiálne štát neuznáva žiadne náboženstvo a podporuje ateizmus, ale ešte aj dnes má medzi štátnymi sviatkami Deň slnka, s pohanským pôvodom. Podobne fungovala aj SSSR, ktorej dejiny sú silne poznačené bojom s a v rámci pravoslávnej cirkvi. ČĽR je od svojho založenia v roku 1949 ateistická. Hoci sa majorita jej obyvateľstva hlási k ateizmu, v ľude sú neustále živé prvky starého čínskeho náboženstva manifestujúceho sa predovšetkým rodinnou, náboženskou úctou k zosnulým predkom. Z časti venovanej ČSSR si všímame a oceňujeme najmä state venované špiritizmu a prítomnosti viery v reinkarnáciu (s. 73-74). V modernej ČR sa dá hovoriť o ateizme či náboženstve formou mnohovrstevných názorových profilov jednotlivcov, čo Tomáš Halík nazýva multiplicitou identít (s. 84).

Z aspektu vyučovania súčasnej psychológie a sociológie náboženstva je najcennejšou 10. kapitola pojednávajúca o náboženskom fundamentalizme a fanatizme. Autor presne odvodzuje etymológiu slova fundamentalizmus a pojednáva o jeho vágnej aplikácii. Bližšie predstavuje formy fundamen-talizmu v USA a Izraeli. Definuje slovo islamisti, ktoré nie je možné stotožňovať s významom slova moslim ako vyznávač islamu. Islamistické hnutie zažíva úspech najmä pre presnú artikuláciu sociálnych a politických potrieb chudobného ľudu (s. 92). Stručne predstavuje aj buddhistický fundamentalizmus, ktorý je v ostrej konfrontácii s prístupom dalajlámu. Budúcnosť náboženstva vníma autor v interdisciplinárnych konotáciách a kritizuje redukcionistické prístupy. Veľmi aktuálnou je otázka harmonizácie sociobiologických poznatkov s pomalým tempom rozvoja teológie.

Problematika dejín ateizmu je mimoriadne rozsiahla a z toho dôvodu bolo nevyhnutné, aby autor urobil reprezentatívny výber kľúčových, smerodajných ateistických myšlienok a ich aplikácie v deji-nách. Dielo odporúčame do domácej knižnice každého humanitne zameraného odborníka, ako aj do knižníc fakúlt religionistického, sociologického a teologického zamerania.

Od téhož autora:

365 dní s pátrom Piom
Daniela Iskrová: Exegeticko-teologický komentár k Prvému Jánovmu listu
Igor Đurčik: Susret sa neizbežnim 
Náboženství a společnost
Terézia Rončáková: Ako cirkev hovorí mediálnym jazykom
Terézia Rončáková: Keď chce cirkev hovoriť mediálnym jazykom
Walter Kasper: Duchovní ekumenismus

Související články:

M. Zaviš: Náboženství a společnost
L. Drexler: Češi - národ ateistů?