Nacházíte se na: Theofil > Recenze, novinky > Úvod do filozofie

Úvod do filozofie

Monika Zaviš, 5.8. 2011

KNIHA - Radovan Šoltés: Úvod do filozofie. Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, Prešov 2010, 246 str., ISBN 978-80-555-0275-5.

 

Autorom tejto vysokoškolskej publikácie, ktorá vznikla z niekoľkoročnej prednáškovej praxe, je ThDr. Radovan Šoltés, PhD. Pôsobí na Gréckokatolíckej teologickej fakulte, na Katedre filozofie a religi-onistiky a vyučuje predmety filozofického zamerania. Text diela je logicky členený do 13 kapitol a na záver vytvoril autor aj stručný slovník filozofických pojmov (s. 224-237), ktorý veľmi oceňujeme najmä v prípade využitia publikácie ako vysokoškolskej učebnice.

-Začiatky filozofického pýtania sa a myslenia v každom z nás pochádzajú z problémových situácií, keď naše bytie stráca samozrejmosť každodennosti (s. 10). V niekom vzbudia pokoru, v inom ľahostajnosť. Teoretická rovina filozofie by však mala v jednotlivcovi a spoločnosti dospieť k praktickej realizácii. Filozofia je nutne spojená s formami medziľudskej komunikácie, pretože práve v interakcii s iným človekom potrebuje jednotlivec formulovať svoj svetonázor. V procese filozofického myslenia musíme počítať aj s hermeneutickou dimenziou predporozumenia, ktorá je vytváraná dejinnosťou a jazykom človeka (s. 25). Pri konfrontácii čitateľa s filozofickým textom musíme počítať s existenciou hermeneutického kruhu, ktorý nie je bezcieľnym točením sa v kruhu myšlienok, ale podľa autora predstavuje skôr špirálu, „ktorá umožňuje, aby sme sa stále viac približovali k textu a k sebe zároveň. Tým, že si ho uvedomujeme, môžeme ho ‚zmierňovať‘" (s. 30).

Možnostiam definovania filozofie sa venuje 4. kapitola, ktorá začína vysvetlením etymológie slov definíciafilozofia. Lásku k múdrosti sleduje v chronologickom slede myšlienok antických autorov a text nadväzuje na teologicky významnú časť o chápaní múdrosti v starozákonnom a novozákonnom kontexte. V Starom zákone konštatuje existenciu troch období s typickými rysmi chápania múdrosti:

  1. pred exilom - múdrosť ako schopnosť viesť dobrý život,
  2. po exile - múdrosť ako Pánov zákon tvoriaci z Izraela múdry ľud,
  3. múdrosť v sapienciálnej (múdroslovnej) literatúre - prepája Božiu múdrosť s múdrosťou získanou zo života.

Novozákonný pojem múdrosti je obsiahnutý vo vtelenom Ježišovi Kristovi. Múdrosť kríža spočíva v obetujúcej sa láske agapé.

V rámci celku o vývojových stupňoch filozofie hovorí autor o filozofii ako o: svetonázore, uvažovaní o pravde a dobre v kultúre, systematickom myslení pracujúcom so špecifickými metódami. Predstavuje Jaspersove tri cesty filozofického štúdia. Filozofický diskurz si vyžaduje: úprimnosť v reflexii nad dosiaľ poznaným, odvahu neustáleho pýtania sa, ochotu meniť vlastný názor, vôľu počúvať a chápať, poctivú a fundovanú argumentáciu. Po vonkajšom a vnútornom členení filozofie sú predstavené základné filozofické disciplíny (s. 64-69).

Filozofia a náboženstvo sa vzájomne potrebujú, pretože majú pre človeka existenciálny význam. Filozofia prináša racionálnu argumentáciu, a tak dáva náboženstvu istotu, hĺbku a obohatenie (s. 75). Náboženstvo sa tak nezredukuje na iracionalizmus a filozofia ho udrží v epistemologických a antropologických medziach. Nenáboženský prístup by, naopak, viedol filozofiu k extrémnemu racionalizmu, na čo upozorňuje Coreth. Po analýze možností hovorenia o kresťanskej filozofii sa autor presúva na pole postoja katolíckej teológie k filozofii (s. 84-115). Po historickom exkurze predstavujúcom starovekú a stredovekú cirkevnú situáciu v tejto oblasti vo všeobecnosti prechádza k osobe a prínosu Tomáša Akvinského, ktorého k Aristotelovi priviedol jeho učiteľ Albert Veľký. Akvinský absolvoval ťažké obdobia sporov o vhodnosti aristotelovskej filozofie na pôde cirkvi. Dôležitú úlohu zohralo napr. napätie medzi augustiniánskym spiritualizmom a tzv. Aristotelovým naturalizmom. V celom procese akceptácie Akvinského filozofie zohrali mimoriadne dôležitú úlohu jeho vlastní študenti a univerzitne pôsobiaci teológovia. Tomistická škola sa začala silne formovať predovšetkým u dominikánov, odkiaľ sa jej vplyv rozšíril na celú katolícku cirkev. Autor sa podrobne zaoberá aj fenoménom modernizmu, novotomizmu a v rámci celku venovanému Druhému vatikánskemu koncilu aj jeho kľúčovými dokumentmi. 7. kapitolu končí veľmi vhodným a obsahovo cenným exkurzom o hraniciach a možnostiach poznania Boha vo filozofickej reflexii.

V dejinách filozofie môžeme za priekopníkov vedeckého myslenia považovať pythagorovcov. Problém postavenia filozofie v konfrontácii s exaktnými vedami spočíva v jej pýtaní sa na neempirické podmienky empirického (s. 146). V dnešnom multikultúrnom svete musíme počítať s kvantom rôznych filozofických či filozoficko-teologických tradícií, cez optiku ktorých sa dajú pochopiť jednotlivé kultúry (s. 157). V interkultúrnom diskurze je nevyhnutný prístup chápania vlastnej kultúry a jej hodnôt ako iba jednej alternatívy z celej škály možných prístupov. V kapitole venovanej filozofii a ideológii predstavuje najprv autor učenie Francisa Bacona - idoly rodu, idoly jaskyne, idoly trhu a idoly divadla. Analyzuje vzťah ideológie a viery, ideológie a totality, pričom kladie akcent na Nietzscheho a Marxovu filozofiu. Zaoberá sa aj pozitivistickým a neutrálnym použitím pojmu ideológie. Po kapitole venovanej dejinám a dejinnosti sa dostáva k hlavným smerom filozofického uvažovania. Rozlišuje filozofiu: bytia, subjektu a ducha, ktorá hovorí o tom, že napriek obmedzenému vnímaniu človeka prostredníctvom zmyslových orgánov je schopný odhaľovať pravdy presahujúce relatívnosť a zmyslovosť.

Posledná, 13. kapitola, obsahuje text Platónovho podobenstva o jaskyni (z vydania Ústavy z roku 2011, Oikoymenh, Praha) s jeho podrobnou filozofickou analýzou.

Z knihy je zrejmá myšlienková vyzretosť látky v autorovi, ktorá plodí jedinečné konštatácie a súvislosti. V podaní látky nezaprie v sebe pedagóga, ktorému v každom detaile záleží na porozumení a jednoduchom ozrejmení často zložitej problematiky, ktorá by bola síce omnoho stručnejšie vyjadrená súhrnom odborných a cudzích pojmov, čo by ale minulo cieľ porozumenia textu študentmi. Zoznam použitej literatúry je ďalším dôkazom o dôkladnosti prístupu a hĺbky štúdia autora recenzovanej publikácie.

 

Od téže autorky:

365 dní s pátrom Piom
Daniela Iskrová: Exegeticko-teologický komentár k Prvému Jánovmu listu
Igor Đurčik: Susret sa neizbežnim
Martin Dojčár: Mystická kontemplácia - Oblak nevedenia & Ramana Maharši
Náboženství a společnost
Terézia Rončáková: Ako cirkev hovorí mediálnym jazykom
Terézia Rončáková: Keď chce cirkev hovoriť mediálnym jazykom
Vzestup a pád moderního ateismu
Walter Kasper: Duchovní ekumenismus

 

[RSS]

Přečteno 138x

další články