Nacházíte se na: Theofil > Pravoslaví > Ikony anjelov 1/3 - Biblické učenie o anjeloch

Ikony anjelov 1/3 - Biblické učenie o anjeloch

Ivan Bentchev, 11.12. 2012

Co říká Bible o andělech? Kdo jsou to "elohim" a "mal'achim"? Označuje slovo "anděl" vždy pouze duchové bytosti? Tímto a dalším se zabývá text současného německého badatele a znalce ikon Ivana Bentcheva.

 

ikony-anjelov-004-cherubini-men.jpg

 

Pomocou počítačového programu elberfeldského prekladu Biblie sa podarilo zistiť, že v biblickom texte kníh Genezis, Exodus, Numeri, v Knihe sudcov, v PrvejDruhej knihe Samuelovej, v PrvejDruhej knihe kráľov, v PrvejDruhej knihe kroník, v Knihe žalmoch, v prorockých knihách Izaiáša, Daniela, Ozeáša, Zachariáša, Malachiáša, v evanjeliách podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, v Skutkoch apoštolov, v listoch Rimanom, Korinťanom, Galaťanom, Kolosanom, Hebrejom, v Prvom Petrovom liste, v Júdovom liste a tiež v Knihe zjavenia svätého apoštola Jána sa slovo anjel najmenej v 236 strofách vyskytuje 248-krát. Ak k tomu pripočítame knihy Starého zákona, ktoré protestantská cirkev pokladá za apokryfypseudoepigrafy, z ktorých niektoré sú podľa katolíckej alebo pravoslávnej tradície súčasťou Biblie (ide o Knihu Tobiáš, Knihu Judit, Šalamúnova Knihu múdrosti, Knihu Sirachovcovu, Jeremiášov list, Baruchovu prorockú knihu, tri knihy MachabejcovTretiu Ezdrášovu knihu), dosiahne výskyt slova anjel v Biblii počet 300.

 

Elohim

Slovo „elohim" sa stalo súčasťou hebrejčiny v čase, keď praotcovia tohto národa ešte neboli presvedčenými monoteistami, preto označovalo „mocných duchov". Napriek tomu, že zmienky o týchto netelesných bytostiach, teda anjeloch, sa objavujú v biblickej histórii o stvorení sveta (Gn 1) v najmladšej Mojžišovej knihe, ktorá vznikla okolo roku 550 do Kristovho narodenia v čase babylonského zajatia, sa tento pojem pokladá za starší. V Starom zákone sa slovo „elohim" často používa na označenie Boha, pohanských bohov (Ž 96,7), duchov mŕtvych (Ex 8,19), sudcov a vojvodcov.

 

ikony-anjelov-001-serafin.jpg 
 

 

Mal'achim

V ivrite sa poslovia nazývajú „malachim" (singulár „malach"). Najvyšší ich používa ako prostredníkov na riadenia sveta a naplnenie svojej vôle.

Na rozdiel od tzv. jahvistov s ich naivno-archaickým prístupom najmä mladší elohisti, vykladači a upravovatelia Starého zákona (po roku 950 do Kristovho narodenia) veľmi obozretne pristupovali predovšetkým k tým miestam Zmluvy, kde sa sám Boh ako Vládca obracia k ľuďom ako k vyvolenému národu. Preto namiesto označenia Jahve používali termín „anjel Jahve" (v starej hebrejčine mal'ak Jahwe). Slovo mal'ak v starom hebrejskom jazyku pôvodne označovalo „tieň Boha", neskôr toto slovo získalo význam „anjel - posolstvo". Tak sa tento termín neustále spája s Jahvem, pričom slovo mal'ak ako knižný variant (anjel Pána - posolstvo/Boží posol) má dva významy: 1. absolútnu nesubjektovosť - teda nejde o „anjela", ale o „posolstvo" alebo znamenie, čím sa zdôrazňuje transcendentnosť Boha; 2. predstavuje osobu, ktorá niečo uskutočňuje, napríklad Pánovho anjela, ktorý sa zhovára s Gedeonom (Sdc 6,11). Zobrazenie Pánovho anjela spolu s Gedeonom, ako to neskôr zistíme, nepredstavovalo pre ikonopiscov žiaden problém. Iné je však zaujímavé: Ako prostredníctvom zobrazenia vyjadriť abstraktný pojem „posolstvo/znamenie"? Otázka, či sa vo všeobecnosti dá zobraziť transcendentnosť, netrápila ani židov, ani moslimov. Ako je známe, islam prevzal z judaizmu zákaz zobrazovať Boha a navyše maximalisti z Koránu vyčítali zákaz zobraziť ktorúkoľvek živú bytosť. Niektorí súčasní exegéti sa pridržiavajú učenia raných teológov, ktorí tvrdili, že transcendentnosť Boha narúša práve (nesprávne) umelecké zobrazenie Pána. Súčasná exegéza interpretuje podnes zachované zobrazenia anjelov celkom inak, ako ich interpretovali ich tvorcovia. V tejto súvislosti treba pripomenúť vyjadrenie Ch. A. Mertensa o anjelovi Jahveho, ktorý sa zjavil Mojžišovi v ohnivom plameni (ako sa to zaznamenalo v Ex 3,2): „Spočiatku sa zdalo, že tento Jahveho anjel hovorí namiesto Jahveho a že je identický s Jahvem. Umelci knižných miniatúr tento výjav interpretovali skreslene - v kontexte nepresnej formulácie, ktorá bola obsiahnutá v raných biblických textoch, kde chýbal obraz zdôrazňujúci transcendentnosť Boha, preto sa priamo uvádzalo: ,Zjavil sa Jahve‘ - preto sa Jahve aj zobrazoval."[1]

V ikonopiseckej tradícii sa iba zriedka stretávame s podobnými omylmi, dokonca v ruskej ikonopiseckej tradícii sa Jahve nezobrazuje v podobe šedivého starca v plápolajúcom tŕňovom kríku; to však uvidíme neskôr, ako ikonopisci našli veľmi podobné spôsoby zobrazenia.

 

ikony-anjelov-003-luno-abrahamovo-men.jpg
 

 

Iní starozákonní anjeli

V Starom zákone sa spomínajú aj cherubíni (Gn 3,24 a nasl., Ez 10,3), serafíni (Iz 6,2 a nasl.), služobní duchovia (Hebr 1,14; Ž 34,8; Ž 78,49; Ž 103,21) a napokon Pánovi anjeli. V Starom zákone anjeli vedú ľudí, napríklad dvakrát sa rozprávajú s Egypťankou Agar (Gn 16,7-11 a 21,17), vystupujú a schádzajú po známom Jakubovom rebríku (Gn 28,12) a bojujú s Jakubom (Gn 32,24 a nasl.). Iba v Knihe proroka Daniela (Dan 8,15-26; 10,13 a 12,1) sa Michal a Gabriel nazývajú kniežatmi anjelov. Izraeliti si anjelov predstavovali v podobe antropomorfných (človeku podobných) bytostí, ktoré mali podobne ako cherubíni krídla, zjavne ide o zoomorfnú podobu (podobnosť so zvieratmi). Je pravdepodobné, že takáto predstava sa určitým spôsobom spája s obrazom ka-ri-bu, starobylými bohmi alebo duchmi Blízkeho východu (Sumeri a Babylon). Zobrazenia cherubínov nepochybne skrášľovali archu Zmluvy (Ex 37,7 a n.) a Šalamúnov chrám (Ez 41,25).

Anjelmi s významom „posol" sa v Starom zákone nazýva Izrael, proroci a ďalší ľudia: „Ale ten mu povedal: ,Aj ja som prorok ako ty a anjel mi povedal z Pánovho pokynu‘" (1Kr 13,18). Slovo anjel má často význam znamenia a vníma sa ako trest, ktorý na ľudí zosiela Boh. V Biblii sa anjeli nazývajú aj synovia Boha, čím sa vyjadruje úzka súvislosť medzi Bohom a anjelmi (porovnaj Izrael ako „syn Boží"). Táto predstava pôvodne vznikla v židovských apokryfoch a neskôr v kresťanstve nadobudla ešte presnejšiu formu.

Pokračování.

[Ve spolupráci s vydavatelem převzato vč. obrazového doprovodu z knihy Ivan Bentchev: Ikony anjelov. Obrazy nebeských poslov, Vydavateľstvo Oto Németh, Bratislava 2012. Z německé a ruské předlohy knihy (Bentchev, Ivan: Engelikonen. Machtvolle Bilder himmlischer Boten, Herder-Verlag, Freiburg - Basel - Wien 1999, ISBN 3-45127016-1; Orbis-Verlag, München 2003; ISBN 3-572-01509-X; Бенчев, Иван: Иконы ангелов. Образы небесных посланников, Интербук-бизнес, Москва 2005, ISBN 5-89164-155-0) přeložili Assoc. Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc., a Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD. Mírně upraveno redakcí Revue Theofil.]

Možnost zakoupení knihy u vydavatele: ZDE.

 

Ikony anjelov 1/3 - Biblické učenie o anjeloch 
Ikony anjelov 2/3 - Rané kresťanstvo a apokryfy 
Ikony anjelov 3/3 - Hierarchia anjelov: od apoštola Pavla po Dionýza Areopagitu 

 


Anotace knihy vč. náhledů

 

banner-dielna-arch-rafaela-2.jpg

 

Související články:

Pravoslavný kříž
Miroslav Iľko: Ikonostas
Ikonostasy (fotogalerie)
Ladislav Németh: Pravoslávna ikona - kánon a štýl
Rafail Karelin: O jazyku pravoslávnej ikony 1/2 
Rafail Karelin: O jazyku pravoslávnej ikony 2/2 
Lukáš Drexler: Pravoslávna ikona - kánon a štýl II. (recenze)
Mních Gregor (Krug): A odpočinul si Boh na siedmy deň
Mnich Gregor (Krug): Ježiš Kristus Starý dňami

 

Poznámky:


[1] Mertens, s. 618.

 

[RSS]

Přečteno 660x

další články